Glukokortikoidy: Všetko čo potrebujete vedieť o liečbe pri Crohnovej choroby a ulceróznej kolitíde

Kortikosteroidy sú hormóny steroidnej štruktúry, produkované v kôre nadobličiek ako reakcia organizmu na stres.

Kortikosteroidy sa delia na glukokortikody a mineralokortikody. Obe skupiny sa produkujú z cholesterolu cez progesterón. Hlavným prirodzeným glukokortikoidom je kortizol, ktorého sa denne vyprodukuje asi 20-25 mg. Produkcia glukokortikoidov počas dňa kolíše, Ráno je najvyššia a počas dňa klesá, v noci je najnižšia. Syntéza glukokortikoidov je regulovaná adrenokortikotropným hormónom (ACTH) a stúpa pri hladovaní, fyzickej aktivite, psychickom aj emočnom strese. Mineralokortikoidy znižujú vylučovanie sodíka (soli) v moči a zvyšujú tlak, hlavným prirodzeným hormónom je aldosterón, ktorého sa denne produkuje asi 12-25mg.

 

Mechanizmus účinku

Glukokortikoidy majú vplyv na mnohé orgánové systémy ľudského tela. Zvyšujú hladinu glukózy krvi aj jej tvorbu v pečeni, znižujú produkciu proteínov (najmä svalov, kostí) zvyšujú chuť do jedla, majú protizápalové, imunosupresívne účinky, zužujú cievy (vazokonstrikcia) a zvyšujú krvný tlak.

Liečebne sa využívajú predovšetkým pre ich silný protizápalový účinok. V klinickej praxi sa účinne používajú na dosiahnutie rýchlej symptomatickej úľavy u mnohých zápalových ochorení. Napriek ich širokému použitiu nie je presný mechanizmus protizápalového účinku kortikosteroidov presne známy. Kortikosteroidy sa viažu na bunkový receptor, tento komplex migruje do jadra bunky a potláča alebo stimuluje transkripciu cieľových génov, včítane mnohých, ktoré sú aktívne v zápalovom procese. Zistilo sa, že kortikosteroidy potláčajú tvorbu veľkého množstva prozápalových proteínov, zápalových mediátorov, bránia vstupu bielych krviniek do miesta zápalu a blokujú tvorbu protilátok. Ich účinok je neselektívny, potláčajú funkciu celého imunitného systému. Popri liečebnom účinku tak do istej miery oslabujú aj obranyschopnosť organizmu voči infekciám.

 

História klinického využitia glukokortikoidov. 

Existencia a účinky glukokortikoidov boli popísané iba v 30 rokoch minulého storočia.  a už veľmi skoro  sa zistilo, že majú silný protizápalový účinok. Rýchlo nasledovali desiatky štúdií s využitím  pri reumatoidnej artritíde a čoskoro aj ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe. Prvé syntetický glukokortikoid bol klinicky vyskúšaný v roku 1952 a ďalších 6 bolo nasyntetizovaných do roku 1958.  Prvú veľkú klinickú kontrolovanú štúdiu s 213 pacientami s ulceróznou kolitídou publikovali Truelove a Witts z Oxfordu v roku 1954. V skupine liečenej 100-175 mg kortizónu dosiahlo remisiu 41% a klinické zlepšenie 28% pacientov v porovnaní s 16% a 25% v skupine liečenej placebom. Výskumu klinického využitia kortikoidov sa venovala aj skupina z Cambridge pod vedením Lennard-Jonesa, ktorí popísali využitie prednizónu a topické použitie hydrokortizónu ako klyzmy pri liečbe UC. Lennard-Jones a Kirsner publikovali prvé práce s využitím prednizónu u pacientov s Crohnovou chorobou. Výsledky prvých štúdií ukázali, že glukokortikody majú veľmi silný účinok, ktorý nastupuje rýchlo. Bohužiaľ rýchlo sa vyvíjajú aj početné vedľajšie účinky. Tieto výrazne závisia od dávky a doby užívania. Pri krátkom užívaní a/alebo nízkych dávkach bývajú mierne a ustúpia po vysadení liečiva. Vo vysokých dávkach môžu byť vedľajšie účinky závažnejšie a pri dlhodobom užívaní (viac ako 3 mesiace) aj nezvratné.

Za objavenie a výskum liečebného využitia nadobličkových hormónov získali v roku 1950 Reichstein, Kendall a Hench Nobelovu cenu za medicínu.

 

Nositelia Nobelovej ceny za medicínu za objav účinku glukokortikoidov a ďalších nadobličkových hormónov

Ako sa glukokortikoidy užívajú? 

Glukokortikoidy majú v modernej medicíne mimoriadne široké využitie. Užívajú sa buď systémovo alebo lokálne na postihnutú zapálenú časť tela.  Glukokortikoidy sa často používajú v liečbe črevných zápalových ochorení. Podávajú sa perorálne alebo topicky vo forme čípkov, rektálnej peny alebo klyziem.

Systémovo sa glukokortikoidy podávajú vo forme tabliet alebo infúzií. Pri liečbe črevných zápalových ochorení sa kortikoidy užívajú hlavne tablety prednizónu (Prednison) alebo metylprednizolónu (Medrol). Osobitnou formou tabliet je budezonid (Entocort alebo Budenofalk), ktorý sa z čreva málo vstrebáva a rýchlo metabolizuje v pečení, takže aj pri podaní vo forme tabliet má minimálne vedľajšie účinky. Jeho účinok je tak len na sliznici čreva. Tablety prednizónu sa užívajú 1-2 krát denne , ráno a niekedy aj vo včasnom poobedí. Glukokortikoidy by sa nemali užívať večer alebo na noc, pretože potom spôsobujú nespavosť.

Lokálne sa glukokortikoidy podávajú vo forme kožných mastí, očných a nosných kvapiek a sprejov, inhalačne alebo vo forme rektálnych klyziem, peny a čípkov. Pri lokálnom použití glukokortikody zväčša nemajú systémové vedľajšie účinky. V liečbe črevných zápalov sa často používajú klyzmy s budezonidom (Budenofalk, Entocort) alebo hydrokortizonom, dostupná je aj rektálna pena s budezonidom a dajú sa vyrobiť aj čípky. Pri lokálnom použití pôsobia glukokortikody iba v mieste, kde sú aplikované. V prípade čípkov je to konečník do výšky 15 cm, pri klyzmách a penách pôsobia aj v oblasti ľavej časti hrubého čreva do výšky asi 20-50 cm.

Rôzne glukokortikoidy majú veľmi rozdielnu silu glukokortikoidného aj mineralokortikodného účinku, ktorá je uvedená v tabuľke.

 

Tabuľka : Vlastnosti jednotlivých glukokortikoidov pri rovnakej dávke v mg

Glukokortikoidy Príklad lieku Približná ekvivalentná dávka* Relatívna glukokortikoidná aktivita Relatívna mineralokortikoidná aktivita Trvanie účinku (hodiny)
Krátko účinkujúce
Hydrokortizón Hydrocortisone 20 1 1 8-12
Kortizón 25 0,8 0,8 8-12
Stredne dlho účinkujúce
Prednizón Prednison 5 4 0,8 12-36
Prednizolón rôzne kožné maste 5 4 0,8 12-36
Metylprednizolón Medrol 4 5 minimálna 12-36
Triamcinolón rôzne kožné maste 4 5 0 12-36
Dlho účinkujúce
Dexametazón Dexametazón 0,75 30 minimálna 36-72
Betametazón rôzne kožné maste 0,6 30 0 36-72
Mineralokortikoidy
Fludrokortizón ** Florinef 10-15 125-250 12-36

* Ekvivalentná dávka pri veľmi závisí od cesty podania liečiva, uvádzaná je pri podaní ústami. Pri podaní do žily alebo vo forme mastí sú hodnoty iné.

** V klinickej praxi sa používa 0,1mg dávka fludrokortizonu, ktorej zodpovedajúci mineralokortikoidný účinok má 200mg hydrokortizónu alebo 50mg prednizónu.

 

Systémové kortikosteroidy sa využívajú predovšetkým ako úvodná liečba na navodenie remisie u pacientov s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou, ktorí majú strednú až vysokú zápalovú aktivitu. Budezonid vo forme tabliet sa využíva na liečbu Crohnovej choroby s miernou až strednou aktivitou v tenkom čreve a na začiatku hrubého čreva. Budezonid vo forme čípkov, peny alebo klyziem sa používa na liečbu ulceróznej kolitídy a menej často aj Crohnovej kolitídy v oblasti konečníka a ľavej časti hrubého čreva.. Klinicky sa s úspechom skúšalo aj podávanie ACTH, v praxi sa však nepoužíva.

 

Aká je účinnosť glukokortikoidov pri liečbe Crohnovej choroby?

Krátkodobá účinnosť glukokortikoidov pri liečbe Crohnovej choroby je vysoká a ich účinok nastupuje veľmi rýchlo. U pacientov so strednou až vysokou aktivitou ochorenia sa podáva prednizón (Prednison) v dávke 0,5-1 mg/kg telesnej hmotnosti alebo metylprednizolón (Medrol) v dávke 0,4-0,8 mg/kg telesnej hmotnosti. Pri tejto dávke dosahuje klinickú remisiu asi 80% pacientov v priebehu 2-8 týždňov. Remisia znamená, že ich tráviace ťažkosti úplne ustúpia. Bohužiaľ zápalové zmeny na sliznici čreva sa vyhoja v oveľa menšom percente, v štúdiách sa pozorovalo vyhojenie asi u 30% pacientov. To znamená, že kortikoidy v liečbe Crohnovej choroby predovšetkým potláčajú príznaky ochorenia. Po ich vysadení sa u 80-90% pacientov bez ďalšej liečby rýchlo vrátia príznaky ochorenia.

U pacientov s miernou aktivitou ochorenia a postihnutím konca tenkého čreva a hrubého čreva sa môže podávať aj lokálne pôsobiaci budezonid (Budenofalk alebo Entocort) vo forme tabliet. Zvyčajne sa podáva v dávke 6-9 mg denne. Jeho účinnosť je nižšia, odpoveď dosiahne asi 50% pacientov. Na rozdiel od prednizónu sa však 90% liečiva metabolizuje okamžite v pečeni a budezonid je tak oveľa lepšie znášaný, vedľajšie účinky sa vyskytujú v porovnaní s prednizónom oveľa zriedkavejšie to znamená asi iba u tretiny pacientov v porovnaní s prednizónom. Navyše vedľajšie účinky sú zväčša mierne. Andus a kolegovia publikovali v roku 2003 štúdiu, pri ktorej 178 pacientov liečených prednizónom alebo podobnými systémovými glukokortikoidmi začala užívať namiesto nich budezonid v dávke 9mg. Po 6 týždňoch po zmene  liečby viac ako tretina pacientov prestala pociťovať vedľajšie účinky (pokles zo 65 na 43%), na druhej strane u 22% pacientom sa stav Crohnovej choroby zhoršil.

V roku 2017 publikovali Coward a spolupracovníci veľkú meta-analýzu 22 klinických kontrolovaných štúdií, ktoré porovnávali glukokortikoidy, budezonid a mesalazín (Pentasa, Salofalk, Asacol) s placebom alebo navzájom, za účelom navodenia klinickej remisie ochorenia (sledované po 8 až 17 týždňoch liečby) u dospelých pacientov s aktívnou Crohnovou chorobou. Osobitne sa analyzovali nízke a vysoké dávky budezonidu (nad a pod 6 mg / deň) a nízke a vysoké dávky mesalazínu (nad a pod 2,4 g / deň). Podľa tejto meta-analýzy boli najúčinnejšie glukokortikoidy. Pacienti liečení glukokortikoidmi mali 4-5x vyššiu šancu, že sa dosiahne remisia ochorenia porovnaní s placebom (t.j. cca 80%). Účinnejšia ako placebo bola aj liečba vysokými dávkami budezonidu (3x väčšia šanca, 60% odpoveď na liečbu) a vysoká dávka mesalazínu  (2 násobne vyššia šanca, 40% odpoveď na liečbu). Účinnosť glukokortikoidov bola podobná ako vysoké dávkovanie budezonidu ale oveľa vyššia (pomer šancí 1,8) ako mesalazín.

Podobnú sieťovú meta-analýzu 25 randomizovaných kontrolovaných klinických štúdií na posúdenie účinnosti budezonidu a mesalazínu pri liečbe aktívnej Crohnovej choroby vykonali Moja a spolupracovníci v roku 2015. Budezonid v dávke 9mg denne bol 2,9 násobne účinejší ako placebo na indukciu remisie.  Na zachovanie remisie bol budezonid v dávke 6 mg/denne účinnejší oproti placebu. Mesalazín sa v tejto meta-analýze neukázal účinnejší ako placebo ani vo vyšších dávkach 4g/denne. Mesalazín aj budezonid boli porovnateľne dobre tolerované, výskyt vedľajších účinkov bol minimálny.

Hoci glukokortikoidy sú účinné aj pri dlhodobej liečbe Crohnovej choroby u viac ako 70% pacientov, ich užívanie je bohužiaľ zaťažené postupne pribúdajúcimi závažnými vedľajšími účinkami (viď nižiše). Tie sa vyskytujú u viac ako 80% pacientov po 3 mesiacoch liečby aj pri užívaní nízkych denných dávok (10-15 mg Prednizónu alebo 8-12 mg Medrolu) . Vedľajšie účinky prinášajú pri dlhodobom užívaní neraz väčšie problémy ako ochorenie, ktoré liečia. Obzvlášť závažné sú nezvratné vedľajšie účinky ako je šedý zákal, osteoporóza so zlomeninami kostí a zrýchlenie kôrnatenia ciev. Z tohto dôvodu sa glukokortikoidy v dlhodobej liečbe Crohnovej choroby používajú iba u tých pacientov, u ktorých iné modernejšie spôsoby liečby neúčinkujú alebo vyvolajú neakceptovateľné vedľajšie účinky. Vzhľadom na to, že novšie lieky sú vysoko účinné a vážnejšie vedľajšie účinky sa vyskytujú zriedka, dlhodobú liečbu glukokortikoidmi vyžaduje veľmi nízke (<3%) pacientov s Crohnovou chorobou.

 

Aká je účinnosť glukokortikoidov pri liečbe ulceróznej kolitídy?

Krátkodobá účinnosť glukokortikoidov pri liečbe ulceróznej je podobne ako pri liečbe Crohnovej choroby veľmi vysoká a dosahuje 80-90%.  U pacientov so strednou až vysokou aktivitou ochorenia sa podáva prednizón (Prednison) v dávke 0,5-1 mg na kg alebo metylprednizolón (Medrol) v dávke 0,4-0,8 mg/kg telesnej hmotnosti. Pri tejto dávke dosahuje klinickú remisiu asi 80-90% pacientov. Nástup účinku je rýchly, zlepšenia sa dosiahne zvyčajne už po niekoľkých dňoch liečby. Každopádne ústup zápalových zmien na sliznici je oveľa nižší a v štúdiách dosahuje iba 30-40 % prípadov. To znamená, že kortikoidy v liečbe ulceróznej takisto predovšetkým potláčajú príznaky ochorenia. Po vysadení glukokortikoidov sa ochorenia do 6-12 mesiacov vracia u  u 80-90% pacientov ak neužívajú žiadne lieky a asi u 50% pacientov na liečbe mesalazínom.  Odborne sa závislosť na liečbe glukokortikoidmi nazýva kortikodependencia.

Pri liečbe ulceróznej kolitídy s postihnutím iba konečníka, esovitej kľučky hrubého čreva (sigmy) a prípadne ešte zostupnej časti hrubého čreva (colon descendens) sa s asi 60% úspechom používajú klyzmy alebo rektálna pena s budezonidom, menej často s hydrokortizónom. Ich výhodou, je že miera vedľajších účinkov je minimálna. Je možné ich preto podávať aj po dlhšiu dobu niekoľko mesiacov.

Dlhodobé užívanie glukokortikoidov (<3 mesiace) je zaťažené početnými vedľajšími účinkami. Tie sa vyskytujú u viac ako 80% pacientov aj pri užívaní nízkych denných dávok (10-15 mg Prednizónu alebo 8-12 mg Medrolu) . Vedľajšie účinky prinášajú pri dlhodobom užívaní neraz väčšie problémy ako ochorenie, ktoré liečia. Obzvlášť závažné sú nezvratné vedľajšie účinky ako je šedý zákal, osteoporóza so zlomeninami kostí a zrýchlenie kôrnatenia ciev. Z tohto dôvodu sa glukokortikoidy v dlhodobej liečbe ulceróznej takisto používajú iba u tých pacientov, u ktorých iné modernejšie spôsoby liečby neúčinkujú alebo vyvolajú vedľajšie účinky. Bohužiaľ percento pacientov, ktorí sú odkázaný na liečbu glukokortikoidmi je u pacientov s ulceróznou kolitídou o niečo vyššie ako pri Crohnovej chorobe a dosahuje asi 10% pacientov. Toto číslo však našťastie vďaka novým liekom, ako je napríklad vedolizumab postupne klesá.

 

Aké sú možné vedľajšie účinky glukokortikoidov a ako im predísť

Liečba kortikoidmi je zaťažená vysokou mierou vedľajších účinkov. Výskyt a závažnosť vedľajších účinkov závisí od dávky glukokortikoidov, dĺžky užívania a prípadne aj od konkomitantne užívanej medikácie.

Z hľadiska doby vzniku od začiatku užívania glukokortikoidov rozlišujeme vedľajšie účinky včasné, neskoré a po vysadení liečby. Včasné vedľajšie účinky sa môžu objaviť už po niekoľkých dňoch užívania a patria medzi ne žalúdočná nevoľnosť a ťažoba pri trávení, bolesti brucha, psychické zmeny ako podráždenosť, nespavosť s možným rozvojom úzkosti alebo depresie,  potlačenie imunity, vznik alebo zhoršenie existujúcich infekcií, vzostup hladiny cukru v krvi (glykémie) alebo zhoršenie známej cukrovky, akné, zadržiavanie tekutín, vzostup krvného tlaku, opuchy končatín zhoršenie existujúceho srdcového zlyhávania. Včasné vedľajšie účinky sú reverzibilné a po ukončení užívania glukokortikoidov ustúpia.

Oneskorené vedľajšie účinky sa začínajú objavovať po niekoľkých týždňoch až mesiacoch užívania, sú výrazne dávkovo závislé a postupom času progredujú. Na rozdiel od včasných vedľajších účinkov sú mnohé ireverzibilné alebo iba čiastočne reverzibilné. Najčastejšie nežiaduce účinky spojené s dlhodobým užívaním glukokortikoidov u dospelých zahŕňajú: ochabnutie svalstva a svalová slabosť, prírastok hmotnosti, priberanie tuku na tvári, šiji a okolo pása (takzvaný Cushingoidný vzhľad), cukrovka, rednutie kostí- osteoporóza, tzv aseptická nekróza kostí, ľahko vznikajúce zlomeniny kostí (tzv. patologické fraktúry), šedý aj zelený zákal, psychické poruchy ako je depresia a úzkosť, veľmi zriedkavo až porucha myslenia a halucinácie, oslabenie imunity a chronické tráviace ťažkosti.U detí a adolescentov sa pozoruje spomalenie až zastavenie rastu počas užívania glukokortikoidov.

Adrenálna supresia

Syntetické látky glukokortikoidy imitujú účinok prirodzeného glukokortikoidy kortizolu a signalizujú telu, že má dostatok potrebných hormónov. V tele sa následne zníži produkcia regulačného hormónu ACTH a ten zníži až “vypne” v nadobličke syntézu vlastných hormónov – kortizolu. Odborne sa nazýva tento jav adrenálna supresia.

Užívanie terapeutických dávok glukokortikodov už po dobu 1-3  týždňov vedie k niekoľkomesačnému útlmu vlastnej produkcie stresových hormónov. Po vysadení syntetických hormónov tak môže dôjsť k nadobličkovej nedostatočnosti  (adrenálnej insuficiencii). Táto môže byť zjavná buď pri normálnej aktivite alebo až pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaži. Pri vysadení liečiva potom trvá istú dobu, kým sa opäť plne rozvinie produkcia vlastných hormónov. Toto môže trvať niekoľko dní alebo aj niekoľko mesiacov, podľa toho ako dlho a v akej dávke sa syntetické glukokortikoidy užívali. Nedostatok glukokortikoidov sa nazýva odborne adrenálna insuficiencia a môže mať podobu slabosti, bolestí hlavy, kĺbov a svalov, miernej nevoľnosti. Každopádne v čase záťaže, ako je choroba, úraz alebo operácia stúpajú nároky tela na tvorbu glukokortikoidov. V tomto prípade sa môže nadobličková nedostatočnosť prejaviť oveľa intenzívnejšie až formou nadobličkovej krízy (adrenálna kríza alebo aj Addisonská kríza), ktorá sa prejavá poklesom tlaku, silnými bolesťami brucha, horúčkami až poruchami vedomia. V extrémnej forme, ak nie je rozpoznaná a liečená, môže byť smrteľná. Pacient by preto mal pri sebe vždy nosiť kartičku, že užíva alebo v poslednom roku užíval glukokortikoidy a túto informáciu vždy pri vyšetrení novým lekárom uviesť.

Ako predísť vedľajším účinkom a minimalizovať ich dopad? 

Pred zahájením dlhodobej liečby glukokortikoidmi je dôležité najprv dôkladne pacienta vyšetriť.  Cieľom  je posúdiť rizikové faktory alebo už existujúce ochorenia, ktoré sa môžu pri liečbe zhoršiť. Osobitne je dôležité vedieť či sa pacient lieči na závažné alebo chronické infekcie, cukrovku, osteoporózu,žalúdočné alebo dvanástnikové vredy, psychiatrické poruchy, poruchy spánku, vysoký tlak alebo ochorenia srdca. Takisto je dôležité zistiť, či nie je v kontakte s osobami so závažnými infekciami. Je potrebné vyšetriť hodnoty tlaku krvi, hmotnosť, výšku, a laboratórne vyšetrenia, ktoré zahŕňajú krvný obraz , glykémiu a lipidový profil (cholesterol celkový, LDL, HDL, TAG, ± apo B). Vhodné je doplniť aj denzitometriu. U detí by sa malo preskúmať aj stav výživy a puberty.

Pred liečbou by mal byť pacient poučený o nasledovných skutočnostiach

    • Vždy by mal nosiť so sebou kartičku, že užíva kortikoidy
    • V prípade výskytu vedľajších účinkov ako sú bolesti hlavy, závrate, porucha zraku, zmeny nálady alebo správania, opuchy, akékoľvek aj minimálne známky infekcie by mal hneď vyhľadať lekára
    • Mal by sa vyhýbať blízkemu kontaktu s osobami, ktoré majú známky infekčného ochorenia ako je napríklad tuberkulóza, ovčie kiahne, osýpky, vírusové bradavice, herpesy
    • V čase infekčných epidémií (napríklad chrípky) by sa mal vyhýbať miestam, kde sa zhromažďuje veľa osôb, ako sú spoločenské, kultúre a športové podujatia, hromadná doprava, veľké oslavy a podobne.
    • Ak utrpí úraz, poranenie alebo pociťuje dlhšiu dobu bolesti chrbta alebo kĺbov, vždy treba vyhľadať lekára a informovať  ho že užíva glukokortikody
    • Pacient nikdy nesmie náhle prerušiť liečbu glukokortikoidmi, pokiaľ to neodporučí lekár
    • Pacient by mal dodržiavať nasledovné doporučenia pre životosprávu
      • Jesť vyváženú stravu s dostatočným príjmom vápnika
      • Nemal by fajčiť, najmä ak trpí na Crohnovu chorobu
      • Mal by pravidelne vykonávať miernu až strednú fyzická aktivitu
      • Mal by sa vyhýbať vysokej námahe, úrazom a pádom

Pozor na interakcie s inými liekmi.

Ak pacient užíva glukokortikoidy tieto môžu ovplyvniť užívanie iných liekov alebo naopak iné lieky môžu ovplyvniť účinnosť glukokortikoidov.

Medzi lieky, ktorých účinok je výrazne ovplynený glukokortikoidmi patria lieky proti cukrovke (ich účinnosť klesá, treba obvykle zvýšiť ich dávku), warfarín (stúpa riziko krvácanie a obvykle treba skontrolovať krv a podľa výsledku prípadne znížiť dávku), lieky na odvodnenie- diuretiká (zosiľňuje sa vylučovanie draslíka, treba obvykle zvýšiť jeho príjem). Naopak lieky proti epilepsii a niektoré anti-inketíva (rifampín alebo efavirenz) znižujú účinnosť glukokortikoidov a lieky proti hubových infekciám – antimykotiká a niektoré antibiotiká (klaritromycín, azitromycín) a niektoré antivírusové lieky (atazanavir, rotonavir, indinavir) zvyšujú účinnosť, a tým aj vedľajšie účinky, glukokortikoidov.

Pri užívaní spolu s liekmi proti bolesti charakteru nesteroidných anti-reumatík (aspirín, ibuprofén, diklofenak a podobne) mnohonásobne stúpa riziko žalúdočných vredov a krvácania z nich.

Vždy preto treba lekára informovať o užívaní glukokortikoidov a zvážiť možnosť interakcie.

Osobitné odporúčania na prevenciu infekcií

Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s osobami, ktoré majú známky infekčného ochorenia ako je napríklad tuberkulóza, ovčie kiahne, osýpky, vírusové bradavice, herpesy . V čase infekčných epidémií (napríklad chrípky) sa vyhýbajte miestam, kde sa zhromažďuje veľa osôb, ako sú spoločenské, kultúre a športové podujatia, hromadná doprava, veľké oslavy a podobne.  Často si umývajte ruky, hlavne po návšteve verejných priestranstiev. Takisto sa treba vyhýbať očkovaniu živými vakcínami. Preto sa pred očkovaním vždy informujete u svojho ošetrujúceho lekára, či jej očkovanie pre Vás bezpečné.

Osobitné odporúčania na prevenciu poranení 

Pri liečbe glukokortikoidmi sa horšie a dlhšie hoja rany. Pacienti by sa preto mali chrániť pred poranením a poškriabaním. Po dobu liečby kortikoidmi sa doporučuje vyhýbať činnostiam, pri ktorých je veľmi vysoké riziko úrazu ako sú napríklad extrémne športy. Pri poranení je potrebné každú ranu dôkladne ošetriť a ak sa nehojí navštíviť lekára.

Osobitné odporúčania na prevenciu žalúdočných vredov

Kortikosteroidy môžu vo vysokých dávkach spôsobovať žalúdočnú nevoľnosť, ťažobu (dyspepsiu) a žalúdočné alebo dvanástnikové vredy. Znížiť dráždenie žalúdka môžete tak, že lieky užívate spolu s jedlom alebo po ňom. Doporučuje sa znížiť príjem kofeínu (káva, čierny čaj, kakao, čokoláda)  a nepiť alkoholické nápoje, ktoré dráždia žalúdok. Jedzte častejšie a malé porcie. Na zníženie rizika vzniku vredu žalúdka  môže lekár doporučiť lieky na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny.

Osobitné odporúčania na liečbu nespavosti a prevenciu psychických porúch

Kortikosteroidy môžu spôsobovať nespavosť. Ak nemôžete zaspať vhodné je najprv upraviť životosprávu. Treba obmedziť nápoje a jedlá s obsahom kofeínu (káva, kola, čierny čaj čokoláda, kakao) predovšetkým v poobedňajších hodinách. Treba si zaužívať pravidelný čas zaspávania. Doporučuje sa dôkladne zatemniť spálňu a hodinu pre spaním sa vyhýbať silnému svetlu a obzvlášť modrého zafarbenia (televízia, monitory). Naopak vhodné sú tlmené žlté svetlá alebo stlmenie obrazovky do matných tónov. Na liečbu nespavosti je niekedy potrebné podať lieky na spanie, pokiaľ možno čo najmenej návykové. Vhodné sú liečivé čaje ako koreň valeriány, medovka alebo mučenka, z liekov napríklad melatonín alebo zopiklón).

Kortikosteroidy môžu spôsobovať podráždenosť, zmeny nálady až zmeny osobnosti. Môže sa zhoršiť emočná labilita alebo už predtým zistené psychiatrické ochorenia. Niektorí pacienti mávajú bolesti hlavy a závraty. Ak spozorujete Vy alebo Vaši blízky niektoré z týchto psychických zmien vyhľadajte svojho lekára. Aj Vaši príbuzní by mali byť informovaní o tom, že u Vás môžu nastať psychické zmeny.

Osobitné odporúčania na prevenciu osteoporózy

Kortikosteroidy znižujú vstrebávanie vápnika a zvyšujú jeho vylučovanie, zvyšujú odburávanie kosti a spomaľujú jej novotvorbu. Výsledkom je postupný pokles kostnej hustoty (osteoporóza). V prevencii sa doporučuje zvýšiť príjem vápnika a vitamínu D (opaľovanie, tabletky alebo kvapky s vitamínom D) a pravidelná mierna až stredná pohybová aktivita. Po troch mesiacoch liečby je vhodné skontrolovať kostnú hustotu pomocou denzitometrického vyšetrenia. Ak je zaznamenaný pokles lekár môže doporučiť lieky proti osteoporóze na báze bisfosfonátov.  Vo všeobecnej populácii sa antiosteoporotická liečba odporúča podľa veku a vypočítanom 10 ročnom riziku zlomenín podľa algoritmu FRAX . U osôb pod 40 rokov je hranicou pre liečbu riziko zlomenín viac ako 5% a hraničné riziko sa zvyšuje približne o 50% (x1,5) pri každej dekáde t.j. cca 7,5% u päťdesiatročných , 10% u šesťdesiatročných, 15% u sedemdesiatročných osôb. Vaše riziko zlomenín podľa algoritmu FRAX si môžete sami vypočítať na internetovej stránke Univerzity v Shefielde: https://www.sheffield.ac.uk/FRAX/tool.aspx?lang=sl (skontrolujte si nastavenie jazyka na slovenčinu)

Osobitné odporúčania na prevenciu priberania na hmotnosti

Dlhodobé užívanie glukokortikoidov spôsobujú u 80% pacientov zvýšenie chuti do jedla a priberanie na hmotnosti. Doporučuje sa preto kontrolovať celkový kalorický príjem a znížiť príjem cukrov (cukrovinky, pekárenské výrobky, zemiaky a pod). Naopak vhodné sú mäso, ryby, zelenina, ovocie, nesladené mliečne výrobky.

Liečba cukrovky

Pacienti s cukrovkou potrebujú spravidla častejšie kontroly hladiny krvného cukru. Dôležité je dodržiavanie diabetickej diéty a obmedziť príjem cukrov. Nezriedka je nutné zvýšiť dávky liekov alebo prechodne počas liečby glukokortikoidmi namiesto tabletiek užívať inzulín. Ak sa zhorší alebo objaví cukrovka je obzvlášť dôležité dbať na prevenciu a včasnú liečbu infekcií najmä však plesňových a infekcií močových ciest. Pri prvých, hoci aj veľmi miernych príznakoch je potrebné vyhľadať lekára.

Osobitné odporúčania na prevenciu prevencie zadržiavania tekutín, opuchov, vysokého tlaku a srdcového zlyhania

Kortikosteroidy môžu spôsobiť zadržiavanie tekutín a následné zvýšenie krvného tlaku, opuchy a srdcové zlyhávanie. Z tohto dôvodu sa odporúča znížiť príjem kuchynskej solí na menej ako 6 gramov denne. To znamená menej soliť alebo používať alternatívne soli na báze draslíka, obmedziť jedlá s obsahom soli viac ako 1,5% (konzervované potraviny, slané oriešky, pukance, šunku, niektoré syry, pekárenské výrobky atď) ako aj minerálky s vysokým obsahom sodíka, Naopak sa odporúča zvýšiť príjem draslíka (prítomný v zemiakoch, ovocí a zeleniene prípadne vo forme tabliet) a vápnik (prítomný hlavne v mliečnych výrobkoch alebo vo forme tabliet).

 


Mohlo by Vás zaujímať

Aminosalicyláty

Liečba Crohnovej choroby

Liečba ulceróznej kolitídy