Predchádzajúca stránka: úvod o ulceróznej kolitíde
Príznaky ulceróznej kolitídy
Ulcerózna kolitída je záchvatovité ochorenia s obdobiami vzplanutia (relaps) a obdobiami kľudu, kedy je pacient bez príznakov (remisia).
Najčastejším príznakom ulceróznej kolitídy sú krvavé hnačky. Tieto môžu mať rôznu intenzitu. Pri ľahkom vzplanutí je prítomná kašovitá stolica dva až tri krát denne, zväčša ráno, sprevádzaná prímesou malého množstva krvi v stolici. Pri ťažkom priebehu sú prítomné vodnaté stolice premiešané s krvou a hlienmi prítomné desať aj viac krát denne, a to aj v noci. Hnačky bývajú často sprevádzané bolestivým nutkaním na stolicu, ktoré často po vyprázdnení ustupuje (tzv tenezmy). Pri ťažšej forme bývajú bolesti brucha prítomné aj bez súvisu so stolicou a po vyprázdnení neustupujú.
Pomerne často sme svedkami zhoršenia ochorenia pri ukončení alebo obmedzení fajčenia, v stresovom období, pri dlhšom používaní liekov proti bolesti (nesteroidné antireumatiká ako napríklad ibuprofen) alebo hormonálnej antikoncepcii. Ťažšie formy ochorenia bývajú navyše sprevádzané zvýšenou teplotou alebo až horúčkami (nad 38oC).
Najzávažnejšou formou ochorenia je tzv. fulminantná ulcerózna kolitída charakterizovaná úpornými hnačkami s rozsiahlym krvácaním, horúčkami, ťažkou chudokrvnosť až rozvratom vnútorného prostredia. Takýto stav si vyžaduje neodkladné prijatie do nemocnice a intenzívnu infúznu liečbu. V takomto stave sú často potrebné aj transfúzie krvi.
Podstatou týchto ťažkostí je vredovitý zápal sliznice hrubého čreva, tento vždy postihuje koniec hrubého čreva (tzv. rektum, konečník v medicínskom význame slova) a variabilne sa zápal rozširuje od konca hrubého čreva vyššie až po začiatok hrubého čreva (tzv cékum, alebo slepé črevo)
Ulceróznu kolitídu klasifikujeme podľa rozsahu postihnutia hrubého čreva na proktitídu (postihnutý iba koniec hrubého čreva v rozsahu 10-15 cm), ľavostrannú kolitídu (postihnutie ľavej polovice hrubého čreva) a pankolitídu (postihnutie celého hrubého čreva). Podľa aktivity rozdeľujeme vzplanutie ulceróznej kolitídy na mierne, stredne závažné a ťažké.
Ochorenie môže byť sprevádzané aj mimo-črevnými príznakmi, najmä zápalmi kĺbov, kože, žlčových ciest. Pri dlhotrvajúcom krvácaní do stolice sa často rozvinie chudokrvnosť. V neposlednom rade liečba kortikoidmi a dlhotrvajúci zápal môžu viesť k rýchlejšiemu rednutiu kostí, takzvanej osteoporóze. Pri osteoporóze dochádza k náchylnosti na zlomeniny aj pri menšom úraze.
Vo fázach vzplanutia býva ochorenia sprevádzané výraznou únavnosťou, sklonom k depresii a niekedy aj vedľajšími účinkami liekov. Veľká časť pacientov so stredne závažnou a ťažkou formou ochorenia užíva dlhodobú protizápalovú udržiavaciu liečbu, ktorá potláča imunitný systém. Dôsledkom je mierne až stredne zvýšená náchylnosť na infekcie (imunosupresia). Miera a charakter imunosupresie závisia od typu a dávky užívaných liekov. Ak pacient užíva imunosupresíva je potrebné ku každej hroziacej alebo už prebiehajúcej infekcii pristupovať s plnou vážnosťou a nepodceniť jej diagnostiku a dôslednú liečbu.
Diagnostika ulceróznej kolitídy
Pri podozrení na ulceróznu kolitídu sa takmer vždy indikuje kolonoskopické vyšetrenie. Kolonoskopia dokáže spoľahlivo určiť prítomnosť a rozsah zápalových zmien na sliznici a takisto je možné odobrať malú vzorku (latinsky biopsiu) sliznice na histologické vyšetrenie.
Odlíšenie ulceróznej kolitídy od iných foriem akútneho alebo chronického zápalu sliznice hrubého čreva zahŕňa vyšetrenie krvi, stolice, kolonoskopiu a histologické vyšetrenie bioptických vzoriek pri kolonoskopii. Na odlíšenie od infekčnej kolitídy sa vyšetruje stolica na kultivácie baktérií a mikroskopicky na prítomnosť vajíčok parazitov. Na odlíšenie od Crohnovej choroby zväčša postačuje kolonoskopický nález, niekedy sa dopĺňa odber krvi na protilátky pANCA (antineutrofilové protilátky periférneho typu) a ASCA. U starších pacientov sa na odlíšenie nedokrvenia čreva (tzv ischemickej kolitídy) dopĺňa odber krvi na laktát.
Niekedy odlíšenie ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby nie je možné a idiopatický črevný zápal má atypickú formu s črtami oboch ochorení. V takomto prípade sa kolitída popisuje ako neurčitá (indeterminovaná alebo aj neklasifikovaná).
Pri sledovaní aktivity ulceróznej kolitídy sa v poslednej dobe často používa vyšetrenie kalprotektínu v stolici. Kalprotektín je bielkovina, ktorá sa nachádza v bielych krvinkách. Ak je v čreve prítomný zápal, biele krvinky sa vylučujú do stolice a s nimi aj kalprotektín. Pozitívna hodnota preto znamená prítomnosť zápalu v čreve, negatívna naopak aktuálny zápal vylučuje s vysokou presnosťou.
Takisto sa pravidelne hodnotí aktivity ochorenia pomocou tzv. klinických alebo endoskopických indexov aktivity.
Mohlo by Vás zaujímať:
IBD kalkulačka – vypočítajte si aktivitu ochorenia online pomocou indexov, ktoré používajú lekári.