Životospráva pri ulceróznej kolitíde

Základom liečby ulceróznej kolitídy je medikamentózna liečba, každopádne zmeny v stravovaní a životospráve môžu výrazne pomôcť zmierniť ťažkosti a udržať remisiu ochorenia. V mnohých prípadoch je možné dokonca znižovať dávky liekov alebo zmeniť liečbu na menej agresívne lieky.

Hlavné doporučenia pre úpravy životosprávy pacientov s ulceróznou kolitídou sa týkajú

– opaľovania a príjmu vitamínu D

– fyzickej aktivity

– odbúrania stresu

– stravovania

– chemických látok a liekov, ktoré zhoršujú črevný zápal

Fajčenie

Prv než prejdeme na pozitívne doporučenia ohľadne životosprávy sa zmienime o fajčení. Na rozdiel od Crohnovej choroby fajčenie paradoxne zlepšuje priebeh ulceróznej kolitídy. Tento fakt je potvrdený v desiatkach klinických štúdií a každodennými skúsenosťami v ambulanciách gastroenterológov. Zrejme to súvisí s tým, že nikotín stimuluje produkciu ochranného hlienu na sliznici hrubého čreva. Chráni tak prenikaniu baktérií do sliznice a tlmí zápal. Pacientom – fajčiarom s ulceróznou kolitídou, ktorí práve prekonávajú vzplanutie aktivity ochorenia sa preto nedoporučuje prestať fajčiť, pokiaľ sa ochorenia nedostane pod kontrolu. Samozrejme fajčenie má veľmi veľa iných negatívnych vplyvov od rizika rakoviny pľúc až po cievne ochorenia alebo porážku. Nefajčiarom s ulceróznou kolitídou, preto nie je možné doporučiť začať fajčiť, iba by si narobili mnoho iných problémov. Každopádne ak sa fajčiar s ulceróznou kolitídou rozhodne prestať fajčiť, mal by tak urobiť v období remisie, keď je bez ťažkostí a mal by o tom upovedomiť ošetrujúceho lekára. Je možné že bude potrebné užšie sledovať aktivitu ochorenia (link kalprotekín) a často je nutné mierne zvýšiť dávky liekov.

1) Opaľovanie a vitamín D

Dnes sa už všeobecne akceptuje, že vitamín D pôsobí blahodárne nielen na naše kosti, ale aj na imunitný systém a náladu. Napriek svojmu názvu vitamín D nie je vitamín, ale steroidný hormón podobného zloženia ako testosterón, estrogény alebo kortizol. Telo ho produkuje v koži z cholesterolu pri expozícii slnečnému žiareniu v jarnom a letnom období (máj- september) vo veľkých množstvách po dobu slnenia asi 15-20 minút. V tomto období sa vyprodukuje viac vitamínu  D, ako telo potrebuje. Nadbytok sa ukladá do pečene do zásoby. Na jeseň a v zime sa mení na severnej pologuli uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytá UV žiarenie a vitamín D sa v koži netvorí. Telo ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni.

Prevzaté z článku: Hlavatý T et al Vitamin D therapy in inflammatory bowel diseases: who, in what form, and how much? Journal of Crohns and colitis, 2015

 

V malých množstvách sa vitamín D nachádza aj v niektorých potravinách, ako sú ryby živiace sa planktónom (z potravín najmä najmä tresčia pečeň) a hríby exponované slnku.  Vedecký výskum jednoznačne preukázal, že nedostatok vitamínu D je rizikový faktor vzniku ulceróznej kolitídy, zhoršuje jej priebeh a vedie častejšie ku komplikáciám. Naopak normalizácia hladiny vitamínu D v krvi tlmí aktivitu ochorenia, zvyšuje účinnosť protizápalových liekov a vedie častejšie k remisii ulceróznej kolitídy.  Priaznivý vplyv vitamínu D na priebeh ulceróznej kolitídy sa zdá byť dokonca silnejší ako jeho vplyv na ulceróznu kolitídu.

Pacienti s ulceróznou kolitídou by preto mali mať v organizme dostatočné množstvo vitamínu D. Najjednoduchším spôsobom, ako zistiť, či má pacient normálnu hladinu vitamínu D, je stanoviť jeho koncentráciu v krvi.  Pokiaľ je nízka, je dobré ju upraviť buď pravidelným opaľovaním sa alebo vo forme doplnkov. Správne opaľovanie sa v letných mesiacoch je najprirodzenejší spôsob ako získať dostatočné množstvo vitamínu D. Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene raz denne, najlepšie celotelovo. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D zrejme zbytočné. Počas tejto doby sa v pokožke nasyntetizuje približne 10 tisíc jednotiek vitamínu D a ďalšia tvorba sa zablokuje. Pri dlhšom opaľovaní sa tak viac vitamínu nevytvorí a naopak stúpa riziko “spálenia” kože a s ním spojené známe riziká kožného melanómu a starnutia kože. Čiže po denných 15-20 minútach alebo pri začervenaní kože sa treba začať chrániť a buď sa obliecť, skryť do tieňa alebo použiť krém s ochranným faktorom.

Ak sa niekto nechce alebo nemôže opaľovať, riešením je zvýšený prísun vitamínu D v strave alebo tabletkách. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte prirodzene vyskytuje iba v malých množstvách (~150 jednotiek/porciu).  Vo vyššom množstve (rádovo stovky jednotiek v porcii) sa nachádza iba v rybách, ktoré konzumujú planktón a v hubách ožiarených slnkom. Reálnejšou alternatívou sú preto vitamínové doplnky. Oficiálne doporučenie pre denný príjem vitamínu D je 600-2000 jednotiek.  Štúdie však ukazujú, že pacienti s ulceróznou kolitídou potrebujú oveľa vyššiu dennú dávku t.j. 1800-10.000 jednotiek denne. Ako ukazujú klinické štúdie, pri dostatočnom dennom príjme dochádza nielen k úprave hladiny vitamínu D ale aj k zlepšeniu zápalovej aktivity črevného zápalu. Toto zlepšenie je priamo úmerné hladine vitamínu D v krvi a najlepšie výsledky sa dosahujú pri hladine nad 40 ng/ml.

Vplyv vitamínu D na aktivitu ochorenia pri ulceróznej kolitíde (grafy vpravo) a Crohnovej chorobe (grafy vľavo) podľa ročného obdobia. V hornej polovici sú nameraná hodnoty v lete (summer) a v dolnej v zime (winter). Hodnoty na osy x predstavujú hladinu vitamínu D v krvi pacientov t.j. 0 znamená koncentráciu 0-9.9 ng/ml, 1 – 10-19,9 ng/ml, 2 – 20-29,9 ng/ml, 3- 30-39,9 ng/ml, 4 – 40-49,9 ng/ml, 5 – 50-59,9 ng/ml a 6 – viac ako 60 ng/ml. Hodnoty na osy y predstavujú hodnotu kvality života dotazníka sIBDQ (viď Kalkulačka), čím vyššia hodnota, tým lepšie sa pacient cíti, pričom hodnoty nad 50 sa považujú za normálnu kvalitu života a ochorenia v remisii. Krúžky s úsečkou predstavujú priemernú hodnotu sIBDQ a jej štandarndú chybu meranie (standard error). Prevzaté z práce: Hlavaty T, Krajcovicova A, Koller T, Toth J, Nevidanska M, Huorka M, Payer J. Higher vitamin D serum concentration increases health related quality of life in patients with inflammatory bowel diseases. World J Gastroenterol 2014; 20(42): 1578796, Pubmed ID: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25400464 , DOI: 10.3748/wjg.v20.i42.15787

 

 

2) Fyzická aktivita

Pravidelná fyzická aktivita je veľmi dôležité pre fyzické aj psychické zdravie. Je preukázané, že zlepšuje výkonnosť srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému, zvyšuje kostnú hustotu a posilňuje svalovo-šľachový aparát. Cvičenie takisto výrazne zlepšuje náladu a psychické funkcie, pôsobí antidepresívne, znižuje vnímanie bolesti a zlepšuje pocit únavy. Na druhej strane extrémna fyzická záťaž pôsobí negatívne na činnosť tráviaceho traktu, zhoršuje jeho prekrvenie, zvyšuje priepustnosť čreva a dokonca dokáže spôsobiť vredy na sliznici. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je preto dôležité vedieť, akým športovým aktivitám sa môžu venovať, a ktorým by sa mali vyhýbať.

Fyzickú aktivitu je možné rozdeliť na päť základných typov: relaxačné a strečingové cviky, aeróbna aktivita s nízkou záťažou (low impact exercise), aeróbna aktivita s vysokou záťažou (high impact exercise), anaeróbna aktivita s veľmi vysokou záťažou a silové cvičenia. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou sú vhodné všetky typy fyzickej aktivity okrem anaeróbnych  aktivít s veľmi vysokou záťažou. Otázna je niekedy aj aeróbna aktivita s vysokou záťažou. Čo to znamená pre bežného pacienta?

Pri cvičení je dôležité poznať svoju maximálnu aeróbnu záťaž. Je to taká intenzita cvičenie, pri ktorej dokáže organizmus zabezpečiť dostatočné okysličenie pracujúcich svalov. Nad tento bod sa začínajú tvoriť produkty metabolizmu (napríklad známa kyselina mliečna – laktát), ktoré spôsobujú extrémny stres pre organizmus. Hranica maximálnej záťaže závisí hlavne od veku a fyzickej kondície. Maximálna aeróbna záťaž sa u športovcov zisťuje profesionálne pomocou merania dýchacích plynov a metabolitov, počas stúpajúcej záťaže. V bežnom živote je však oveľa jednoduchšie určenie hraničnej srdcovej frekvencie. Tá sa dá orientačne vypočítať podľa vzorca (220-vek) x 0,7. Napríklad pre 40 ročného človeku sa maximálna aeróbna záťaž dosiahne pri pulzovej frekvencii približne 126 pulzov za minútu. Ak je dobre trénovaný môže táto hodnota stúpnuť o cca 10 %, ak naopak nie je vôbec fyzicky aktívny môže byť nižšia o 10%. Ak človek počas športovanie dosahuje pulz pod hranicou svojej maximálnej aeróbnej záťaže, môže zvyčajne takúto aktivitu vykonávať dlhšiu dobu, to znamená hodinu aj viac. Akonáhle prekročí svoju maximálnu aeróbnu záťaž začína sa výrazne zadýchavať a vydrží niekoľko minút, maximálne niekoľko desiatok minút. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je zdravotne prínosná práve pravidelná aeróbna aktivita s miernou alebo strednou záťažou. Príkladmi sú prechádzky, nordic walking, turistika, behanie alebo cyklistika so strednou intenzitou, plávanie alebo tanec. Existuje niekoľko štúdii, ktoré potvrdili zlepšenie aktivity ochorenia u pacientov, ktorí začali pravidelne športovať. Napríklad v štúdiách Ng a spol a Loudona a spol pravidelné prechádzky tri krát týždenne po tridsať minút viedli u pacientov s ulceróznou kolitídou k zlepšeniu aktivity ochoreniam, zníženiu stresu a zlepšeniu kvality života už po 3 mesiacoch sledovania.

Ďalším typom záťaže, ktorý sa zdá byť prínosný je posilňovanie. Pacienti s črevnými zápalmi mávajú až v polovici prípadov zníženú kostnú hustotu a v šestine prípadov dokonca osteoporózu. Toto prispieva k zvýšenej miere vzniku zlomenín kostí, najmä u pacientov v strednom a vyššom veku. Bolo dokázané, že posilňovanie s nízkymi váhami a postupným zvyšovaním záťaže viedlo po 12 mesiacoch k nárastu kostnej hmoty o 3-5%,  čo je klinicky veľmi významné.

Ďalším typom cvičení, ktoré sú prínosné sú cvičenia ako joga, strečing alebo Pilates. Popri miernej fyzickej záťaži prispievajú aj k odbúraniu stresu a relaxácii organizmu. Pomáhajú tak znižovať psychickú záťaž, ktorú ulcerózna kolitída so sebou prináša. Podobný účinok má aj tanec, ktorý je veľmi vhodnou aktivitou pre fyzickú kondíciu aj psychickú pohodu.

3) Zvládanie stresu

Stres býva definovaný ako narušenie rovnováhy (homeostázy) organizmu. Podľa účinku na organizmus sa rozlišuje sa takzvaný dobrý a zlý stres, nazývaný aj eustres a distres. Dobrý stres vzniká ako prirodzená odpoveď organizmu na fyzickú a metabolickú záťaž. Príkladom fyzickej záťaže je cvičenie, príkladom metabolickej hladovanie. Stres je tak fyziologická adaptačná reakcia, ktorej cieľom je udržať normálne fungovanie organizmu. Počas stresu dochádza k vylučovania hormónov a ďalších pôsobkov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, nervový, endokrinný a imunitný systém organizmu. Pokiaľ záťaž trvá príliš dlho dochádza k vyčerpaniu organizmu.

Pod pojmom zlý stres sa označuje stresová reakcia organizmu na emočnú alebo psychickú záťaž. Príkladom je napríklad strach alebo konflikt. V dnešnej dobe sa pod pojmom stres zvyčajne myslí výlučne tento typ stresovej reakcie. Rovnako ako pri fyziologickom strese dochádza k vylučovanie hormónov, ktoré potláčajú imunitný systém a zvyšujú hladinu cukru. To môže viesť k rozvoju rôznych imunitných ochorení, náchylnosti na infekcie a rozvoju obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Z tohto hľadiska je obzvlášť negatívny dlhodobý emočný a psychologický stres, ako je napríklad strata blízkej osoby, rozvod, dlhodobé konfliktné situácie alebo strata zamestnania.

Podobne ako u pacientov s Crohnovou chorobou u pacientov s ulceróznou kolitídou je známe, že v obdobiach zvýšeného  psychosociálneho stresu dochádza vo zvýšenej miere k zhoršeniu ochorenia. Veľmi zaujímavé sú niektoré štúdie na zvieratách ako sú opice tamaríny alebo gibony, ktoré realizovali Wood a spol a Stout a Snyder. Ak boli tieto opice držané v zajatí, čo pre ne znamená vysokú mieru stresu, rozvinul sa u nich zápal čreva podobný ako je ulcerózna kolitída. Tento sa po prepustení do voľnej prírody sám upravil.

Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je veľmi dôležité vyhýbať sa chronickému psychickému stresu a osvojiť si účinné techniky na jeho zvládanie.  Najdôležitejšie je samozrejme stresovým situáciám predchádzať pokiaľ je to len možné. V zamestnaní je dobré prispôsobiť mieru pracovnej záťaže, prípadne si zvoliť zamestnanie s nižšou mieru stresu. Priatelia a rodina tvoria dôležitú sociálnu a psychickú podporu pre pacienta a dokážu znížiť mieru stresu.  V oblasti medziľudských vzťahov je dôležité snažiť sa o harmonické spolužitie a vyhýbať sa zbytočným konfliktom. Významným zdrojom stresu býva finančná situácia a to najmä nadmerné dlhy.

Medzi účinné spôsoby odbúranie stresu patrí najmä horeuvedená pravidelná mierna až stredná fyzická aktivita, dostatok spánku, ale aj rôzne relaxačné techniky, meditácia, joga alebo tanec.

4) Strava

Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že by diéta spôsobovala zápalové ochorenie čriev. Veľa sa diskutuje o takzvanej západnej diéta, ktorá obsahuje veľa jednoduchých cukrov, nasýtených tukov, soli, mäsa a potravinových prísad a naopak obsahuje málo čerstvého ovocia, zeleniny, strukovín a rýb. Výsledky štúdií sú však nejednoznačné a ani jedna zo zložiek diéty sa nepotvrdila, že by vyvolávala ulceróznu kolitídu.

Na rozdiel od Crohnovej choroby pacienti s ulceróznou kolitídou vo väčšine prípadov nemusia dodržiavať žiadnu špeciálnu diétu. Takisto nie je známe, že by nejaká špeciálna diéta špecificky potláčala aktivitu zápalu v hrubom čreve. Strava by preto mala byť pestrá, vyvážená a mala by rešpektovať individuálne potreby a prípadné intolerancie pacienta.

V nasledovnom uvádzame všeobecné princípy stravovania pre pacientov s ulceróznou kolitídou

1) Jedzte vyváženú racionálna stravu. Strava musí byť dostatočne kaloricky výživná a musí poskytovať dostatočný príjem makronutrientov (sacharidov, bielkovín a tukov), ako i dostatočný príjem vitamínov, minerálov a stopových prvkov.

2) Vo všeobecnosti sa odporúča jesť radšej častejšie a menšie množstvá jedál. Môžno zistíte, že sa cítite lepšie ak jete denne päť alebo šesť malých jedál ako dva alebo tri väčšie.

3) Vyvarujte sa problémových potravín. Tolerancia rôznych potravín je veľmi individuálna. To čo jeden pacient dobre znáša, u iného môže spôsobovať problémy ako sú hnačky alebo bolesti. Vo všeobecnosti pacienti s ulceróznou kolitídou často netolerujú mastné a vyprážané jedlá, mlieko a mliečne výrobky, strukoviny, kávu a iné potraviny s obsahom kofeínu.  Mnoho ľudí so zápalovým ochorením čriev zistí, že problémy ako hnačka, bolesti brucha alebo plynatosť sa zlepšujú obmedzením alebo elimináciou mliečnych výrobkov. V takom prípade môže byť príčinou laktózová intolerancia , to znamená, že telo nemôže stráviť mliečny cukor (laktózu) v mliečnych potravinách. Riešením je obmedziť príjem mliečnych výrobkov, používať bezlaktózové mliečne výrobky alebo používať laktózu ako doplnok(prípravky Lactosolv alebo Laktazan).

4) Skúste si viesť potravinový denník.  Pre pacienta s ulceróznu kolitídou môže byť užitočné viesť si stravovací  denník a sledovať čo zjedol a ako sa potom cítil. Niekedy sa tak zistí, ktoré potraviny vyvolávajú  príznaky ochorenia alebo stav zhoršujú.

5) Pite veľa tekutín. Pokúste sa piť veľa tekutín denne. Najlepšia tekutina je voda. Naopak vyhýbajte sa sladeným nápojom a obzvlášť tým s obsahom kofeínu. Takisto sýtené nápoje produkujú v čreve plyn a môžu spôsobovať ťažkosti.

6) Skúste obmedziť alebo sa vyhýbať nápojom a potravinám, ktoré obsahujú kofeín. Kofeín stimuluje činnosť čreva a u mnohým pacientov zhoršuje hnačku. Veľa kofeínu obsahuje káva, čierny aj zelený čaj, kakao, čokoláda, kola a väčšina energetických nápojov ako je RedBull.

7) Ak ste chudokrvný alebo ak máte prímes krvi v stolici, zvýšte príjem železa v strave. Železo sa vo zvýšenej miere nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu najmä v mäse a mäsových výrobkoch, vnútornostiach alebo vajíčkach. Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, čierny čaj ho blokuje. Mäsové jedlo je preto dobré zapiť čerstvou ovocnou šťavou a naopak niekoľko hodín nepiť čierny čaj.

Dojčenie

V neposlednom rade, pre deti pacientov s ulceróznou kolitídou sa zdá byť dôležité, aby boli pokiaľ možno dojčené aspoň 6 mesiacov. Je známe, že deti pacientov majú niekoľko násobne vyššie riziko, že aj oni ochorejú na črevné zápalové ochorenie. Ako ukázali viaceré štúdie, dojčenie znižuje riziko rozvoja ochorenia o 70%.

5) Lieky a látky, ktorým sa treba vyhýbať

Pacienti s ulceróznou kolitídou by sa mali vyhýbať tým chemickým látkam a liekom, o ktorých je známe, že môžu vyvolávať alebo zhoršovať zápal v sliznici čreva. Patria sem napríklad lieky proti bolesti zo skupiny tzv. nesteroidných antireumatík ako sú ibuprofen, diklofenak alebo aspirín. Takisto hormonálna antikoncepcia u žien spôsobuje zhoršenie ochorenia a je dobré sa jej vyhnúť. Ďalšími rizikom je dlhodobé užívanie antibiotík, tj viac ako 10 dní alebo opakovane za sebou. Ak má pacient pochybnosti o tom, či je liek preňho vhodný, mal by jeho užívanie a dávku prediskutovať so svojim lekárom.

Ukazuje sa, že pacienti by sa mali vyhýbať aj viacerým potravinovým prísadám ako sú emulgátori, zahusťovadlá a bieliace látky, ako sú je polysorbát 80 (E433), karboxymetylcelulóza (E466), maltrodextríny, karagenan (E407), oxid titaničitý (E171) a siričitany (E221-E228). Viaceré vedecké štúdie totiž zhodne ukazujú, že tieto látky vedú k poškodzovaniu ochrannej hlienovej vrstvy sliznice a môžu tak vyvolávať alebo zhoršovať črevné zápalové ochorenia.


Mohlo by Vás zaujímať

Liečba ulceróznej kolitídy

Vzťah medzi potravinovými prísadami a črevnými zápalovými chorobami

Účinnosť liečby aminosalicylátmi u pacientov s ulceróznou kolitídou