Na pacientov s Crohnovou chorobou má fajčenie obzvlášť negatívny dopad. V článku sa zaoberáme nielen vplyvom na ochorenie, ale najmä spôsobmi ako úspešne prestať fajčiť a zvládnuť odvykanie od fajčenia.
Je všeobecne známe, že fajčenie má negatívny dopad na zdravie. Spôsobuje rakovinu pľúc, zvyšuje riziko mnohých ďalších rakovín, vyvoláva chronickú bronchitídu (fajčiarsky kašeľ) a emfyzém pľúc, zvyšuje riziko kôrnatenia ciev a jeho následkov ako je srdcový infarkt, mozgová príhoda alebo nedokrvenie dolných končatín. Fajčenie navyše prináša aj mnohé ďalšie zdravotné, finančné aj sociálne negatíva, ktoré sú známe a ich výpočet by presahoval zámer tohto článku.
Fajčenie a Crohnova choroba
Na pacientov s Crohnovou chorobou má fajčenie obzvlášť negatívny dopad (1). Viaceré štúdie potvrdili, že fajčenie je silný negatívny faktor, ktorý zvyšuje riziko vzniku ochorenia, výrazne zhoršuje priebeh ochorenia a zhoršuje výsledky liečby (2).
Fajčiari majú častejšie ťažké prejavy ochorenia, častejšie sa u nich vyvíjajú komplikácie ako sú fistuly alebo zúženia čreva (stenózy), musia byť častejšie prijatí do nemocnice pre zhoršenie ochorenia a častejšie musia byť pre Crohnovu chorobu aj operovaní (3, 4). U fajčiarov po operácii je zvýšené riziko návratu ochorenia a reoperácie asi 4-násobné (5). Ak pacient prestane fajčiť, priebeh ochorenia sa výrazne zlepšuje. Zápal čreva sa zmierňuje a klesá miera komplikácií. Je dokázané, že exfajčiari potrebujú menej liekov a klesá miera zhoršení (relapsov) ochorenia (4).
Prečo ľudia fajčia?
Napriek všeobecne známym negatívam fajčí takmer 20% populácie. U pacientov s Crohnovou chorobou je toto číslo často ešte niečo vyššie (5). Prečo je tomu tak? Dôvodom je vznik silnej závislosti od nikotínu, ktorá fajčiarovi bráni prestať.
Fajčenie začína ako psychická závislosť, ale postupne sa do 2-3 rokov vyvíja závislosť fyzická. Spočiatku fajčiar pociťuje iba túžbu po cigarete. Neskôr ak si cigaretu nedá, má aj reálne zdravotné ťažkosti ako sú psychické napätie, nervozita, bolesti hlavy, únava, nevoľnosť, poruchy spánku, priberanie na hmotnosti, depresie a dokonca samovražedné myšlienky. Časom si fajčiar navyše zvykne, že niektoré situácie sú spojené s cigaretou a vytvára si tzv. fajčiarske stereotypy.
Väčšina fajčiarov sa časom pokúša prestať fajčiť, ale zisťuje, že to nie je vôbec jednoduché. Podľa vedeckých štatistík bez pomoci prestane fajčiť asi iba 10-15% fajčiarov, ktorí sa o to pokúšajú. Inak povedané 85-90% fajčiarov sa bez pomoci v priebehu jedného roka k fajčeniu vráti.
Motivácia prestať fajčiť
Väčšina fajčiarov sa po uvedomení si zdravotných dopadov pokúša prestať fajčiť. Prvotným predpokladom úspešného odvykania od fajčenie, je, aby fajčiar získal presvedčenie, že pozitíva spojené s ukončením fajčenia sú vyššie ako problémy spojené počas odvykania. Motivácia je preto kľúčovou požiadavkou pre zmenu správania, závisí od nej aj konečný úspech či neúspech.
Tu je zoznam výhod, ktoré človek získa, keď prestane fajčiť
- Zanechaním fajčenia sa zlepší zdravie. U pacientov s Crohnovou chorobou dôjde často až dramatickému zlepšeniu príznakov ochorenia.
- Zanechaním fajčenia sa zlepší aj zdravie členov rodiny, najmä detí
- Nefajčiari žijú dlhšie v dobrom zdraví často o 10-20 rokov.
- Človek ušetrí veľa peňazí. Pri jednej vyfajčenej krabičke cigariet denne ušetrí exfajčiar 1200 Euro ročne a za 10 rokov 12 tisíc euro. To je jedno malé šikovné auto.
- Dnes už je byť nefajčiarom spoločensky prijateľnejšie a jednoduchšie. Kvôli stále väčšiemu obmedzovaniu fajčenia na pracoviskách a verejných miestach je jednoduchšie byť nefajčiarom. Naopak byť fajčiarom je v očiach mnohých už len slabosť.
- Nefajčiari nesmrdia. Zanechať fajčenie znamená, že oblečenie, dych, vlasy, prsty aj domov prestanú zapáchať.
Na druhej strane fajčiari sa často domnievajú, že fajčenie im prináša nejaké benefity, napríklad lepšiu náladu, schopnosť sústrediť sa a chudnutie. Tieto takzvané pozitíva fajčenia sú však často iba vymyslené. Fajčenie poväčšine iba zmierňuje problémy, ktoré vznikli tým, že fajčiar sa stal na nikotíne závislý. Ak by fajčiar nezačal fajčiť, nebol by taký nervózny, keď si nezapáli a nevnímal by život tak stresujúco. Ak by nezačal fajčiť, nemal by problémy sa sústrediť a nemal by ani mentálnu únavu, ak si nezapáli.
Cigareta tak prináša vo väčšine iba odstránenie abstinenčných prejavov, ktoré by fajčiar v zásade vôbec nemal, ak by nezačal fajčiť, a ktoré po niekoľkých týždňoch aj tak sami ustúpia.
Ako úspešne prestať fajčiť?
Americká pracovná skupina prevencie ochorení (USPSTF) po preskúmaní údajov o odvykaní fajčenia dospela k záveru, že medzi účinné spôsoby ako sa zbaviť nikotínovej závislosti zbaviť patria niektoré svojpomocné metódy, psychologické poradenstvo, využitie nikotínových náhrad a niektoré lieky. Veľmi vhodné je navštíviť niektoré z centier na odvykanie od fajčenia, ktoré dokážu poskytnúť odbornú pomoc pred a počas odvykania.
Vo všeobecnosti platí, že úspech riešenia problému závisí do veľkej miery od toho, koľko o probléme vieme. Fajčiarom sa preto odporúča prečítať si na začiatok čo najviac o škodlivosti fajčenia a prínose toho, keď prestanú fajčiť. Dobrým začiatkom je aj tento článok, ktorý práve čítate. Takisto sa odporúča spoznať svoje fajčiarske návyky. To znamená zaznamenávať si čas, kedy dostal chuť na cigaretu a kedy a koľko cigariet vyfajčil. Rovnako si zaznamenáva aj čo práve robil, čo cítil. Takto fajčiar zistí, v akých situáciách najviac fajčí a čo môže chuť na cigaretu vyvolávať. Tieto situácie sú pre fajčiara rizikové. Keď ich spozná a uvedomí si ich, môže sa s chladnou hlavou na ne pripraviť, vyhýbať sa takýmto situáciami ako aj hľadať iné formy riešenia bez cigarety. Zapisovaním sa tiež môže narušiť fajčiarsky stereotyp.
Jedným z ďalších odporúčaní je, vytvoriť čo najväčšie bariéry pre fajčenie, aby nebolo možné tak jednoducho podľahnúť impulzívnemu pocitu túžby po cigarete. Napríklad, nedržať cigarety doma alebo na miestach, kde fajčiar obvykle fajčí. Nekupovať si väčšie množstvo cigariet dopredu. Neprijímať ponúkané cigarety od druhých ľudí a podobne.
Ďalšou svojpomocnou metódou sú averzívne metodiky. Ich cieľom je pomocou vyvolania odporu znížiť chuť na cigareta. Cieľom týchto postupov je zmeniť cigaretový dym na odpudzujúci podnet. Napríklad:
- fajčiar si každý raz, keď si potiahne z cigarety predstaví odpudzujúcu udalosť
- fajčiar sa počas fajčenia sústredí sa negatívne pocity, ktoré súvisia s fajčením
- fajčiar zadržiava dym v ústach a sústredí sa na negatívne pocity (odporná chuť v ústach, podráždenie slizničného povrchu).
Životospráva pri odvykaní
Nemenej dôležité je ovplyvnenie životosprávy fajčiara. Podľa publikovaných výskumov je dokázané, že káva, alkohol, čokoláda a vysoko-kalorické výrobky zvyšujú túžbu fajčiť. Je preto logické, že fajčiar by mal ich príjem obmedziť. Alebo úplne najlepšie ich prestať užívať. Na druhej strane je dobré dať si po jedle namiesto kávy čaj, minerálku alebo ovocnú šťavu. Odporúča sa tiež zvýšiť konzumáciu ovocia, zeleniny, vitamínov a tekutín. Pri túžbe na cigaretu je dobré skúsiť dať si pohár vody, chutné ovocie, zeleninu alebo žuvačku
Zvýšená fyzická aktivita a šport znižujú túžbu po nikotíne. Takisto klesá riziko hmotnostného prírastku počas odvykania. Tabakový abstinent by mal preto zakomponovať do zmeneného životného štýlu aspoň 3x týždenne šport alebo zvýšenú fyzickú aktivitu.
Mobilné aplikácie, ktoré pomáhajú pri odvykaní
Svet mobilných aplikácii sa rapídne vyvíja a v súčasnosti je dostupných niekoľko aplikácii zameraných na ukončenie fajčenia. Niektoré z týchto aplikácii sú aj vedecky overené a dokázateľne pomáhajú pri odvykaní. Príkladom je aplikácia Smoke Free 28 (SF28 – v angličtine). SF28 pomôže pripraviť sa na ukončenie fajčenia a sprevádza exfajčiara počas prvých 28 dní odvykania od fajčenia. Vychádza z najnovšieho vedeckého výskumu a poskytuje veľa nástrojov, rád a tipov, ktoré pomôžu prestať fajčiť. SF28 bol vyvinutý odborníkmi, ktorí pripravili motivačnú aplikáciu, ktorá pomáha po dobu 28 dní, kedy fajčiar pociťuje najväčšiu chuť na cigaretu a pociťuje aj abstinenčné príznaky. Ak fajčiar vydrží po dobu 28 dní, má až 20 násobne vyššiu šancu, že už prestane fajčiť nadobro.
Nikotínové náhrady
Ak zlyhajú pokusy prekonať závislosť od cigariet silnou vôľou a úpravou životosprávy, pomôcť môžu nikotínové náhrady a prípadne aj lieky. Nikotínové náhrady sú pomôcky, ktoré obsahujú nikotín. Najčastejšie sa jedná o žuvacie tabletky, náplasti, spreje alebo inhalátory. Užívanie nikotínovej náhrady umožní pacientovi postupne obmedziť počet cigariet, tým, že mu poskytne regulovanú dávku nikotínu. Druh a dávku nikotínu v náhrade treba zvoliť individuálne na základe stupňa fajčiarovej závislosti. Pri použití náhradnej liečby nikotínom je niekedy potrebné doplniť liečbu náplasťami aj žuvačkou, a to najmä v stresových situáciách, pri neodolateľnej chuti na cigaretu. Pri použití žuvačky dochádza totiž k rýchlemu zvýšeniu hladiny nikotínu v krvi a ústupu chuti na cigaretu. Počet by nemal presahovať 3 – 4 dvojmiligramové žuvačky za deň. Niektorí autori odporúčajú aj kombinácie náplasť so sprejom alebo náplasť s inhalátorom.
Na základe výsledkov skúseností viac ako 50 tisíc pacientov v 150 štúdiách , ktoré boli zhodnotené v meta-analýze Gierischa, pacienti ktorí dostávali nikotínovú náhradu mali o 50-70% vyššiu pravdepodobnosť, že po roku nebudú fajčiť, ako tí, ktorí dostávali placebo. Nebol pritom rozdiel medzi účinnosťou jednotlivých typov nikotínových náhrad.
Lieky na odvykanie od fajčenia
V nedávnej dobre sa na trhu objavili lieky, ktoré vedú k odvyknutiu si od fajčenia. Patrí medzi ne buproprión a vareniklín.
Bupropión je liek, ktorý sa pôvodne používal na liečbu depresie. Neskôr sa zistilo, že pôsobí aj na receptory centrálneho nervového systému, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti od nikotínu. Bupropión znižuje túžbu po cigarete, ako aj sprievodné abstinenčné príznaky ako sú podráždenosť, nepokoj, depresívna nálada, priberanie na hmotnosti, a iné. Bupropion je bezpečný liek, niekedy sa vyskytujú mierne nežiadúce účinky ako suchosť slizníc alebo nespavosť. Na základe štúdií, do ktorých bolo zaradených viac ako 5-miliónov fajčiarov vieme, že takmer každý tretí fajčiar, ktorý odvykal s pomocou tohoto lieku ani po roku nezačal opäť fajčiť (30,3% úspešnosť). Kombinácia bupropiónu a nikotínových náhrad je ešte účinnejšia a dokázala zvýšiť účinnosť liečby u veľmi silných fajčiarov. Pri liečbe bupropionom sa samozrejme doporučujú pravidelné kontroly lekárom a pri kombinácii s nikotínovými náhradami aj pravidelné kontroly tlaku krvi.
Vareniklínje prvý liek, ktorý bol cielene vyvinutý na liečbu tabakovej závislosti. V EU bol registrovaný v roku 2006 pod názvom Champix. Vareniklín na jednej strane zabraňuje abstinenčným príznakom z nedostatku nikotínu, na strane druhej znemožní obvyklý pocit odmeny po vyfajčenej cigarete. Podporuje tak vyhasínanie okruhu odmeny, pretože po zapálení cigarety nedochádza k pocitu pôžitku, spokojnosti. Je to liek len na lekársky predpis u fajčiarov nad 18 rokov. Pred začiatkom liečby by mal byť každý fajčiar vyšetrený a počas liečby lekárom aj pravidelne sledovaný. Liečba týmto liekom trvá obvykle 12 týždňov, niekedy sa môže zvážiť doplňujúca udržiavacia liečba počas ďalších 12 týždňov na udržanie abstinencie. Vareniklín je takisto dobre tolerovaný. Medzi najčastejšie nežiadúce účinky patrili v štúdiách: nevoľnosť, bolesti hlavy, nespavosť, neobvyklé abnormálne sny, závraty, agitovanosť, nervozita a zhoršenie depresie. Výskyt nežiadúcich účinkov pri liečbe vareniklínom bol však porovnateľný s placebom, 11,4 % vs 9,7% pri užití placeba (6). U niektorých fajčiarov, ktorí prestali fajčiť sa objavuje depresia alebo sa zhoršuje existujúca depresia, vrátane myšlienok na samovraždu a samovražedný pokus. Tieto boli hlásené aj u pacientov užívajúcich vareniklín a preto je dôležitá pri liečbe kontrola lekárom, ktorého treba bezodkladne informovať o depresívnej symptomatológii.
Ktorá metóda odvykania je najúčinnejšia?
Viaceré klinické štúdie skúmali účinnosť poradenstva, svojpomocného odvykania a používania nikotínových náhrad. Poradenstvo a svojpomocné metódy fungovali dlhodobo u 7 – 13% fajčiarov. Bolo to síce viac v porovnaní s fajčiarmi, u ktorých bola úspešnosť bez pomoci len 5 – 11%, celkovo však nemožno hovoriť o veľkom úspechu. Naopak nikotínové náhrady zvýšujú dlhodobú úspešnosť odvykania na 20-45%.
Azda najúčinnejšie sa zdajú byť lieky. Na základe dvoch zaslepených klinických štúdii s 2045 fajčiarmi, ktoré porovnávali efekt vareniklínu, bupropiónu a placeba, možno konštatovať, že vareniklín bol štatisticky výzanmne účinnejši ako bupropión aj ako placebo. Účinnosť vareniklínu dosahovala 44%, bupropiónu 30 % a placebového lieku iba 18% (7, 8). Vareneklín bol takisto účinnejší aj v porovnaní s nikotínovými náhradami. Aubin a spol v roku 2008 publikoval veľkú štúdiu, v ktorej porovnávali účinnosť vareneklínu a nikotínových náplastí u 747 fajčiarov. Po 12 týždňovej liečbe autori pozorovali, že na liečbe vareniklínom prestalo fajčiť 56% pacientov v porovnaní s 43% pacientov liečených nikotínovými náplasťami.
Na čo sa pripraviť pri odvykaní a prečo toľkí ľudia zlyhávajú?
Fajčenie je závislosť a pri pokuse o odvykanie čaká fajčiara viacero prekážok. Najväčším problémom sú abstinenčné príznaky, ktoré však netrvajú dlho. Po niekoľkých dňoch sa začínajú zmierňovať a po niekoľkých týždňoch úplne vymiznú. Druhým problémom je odolať pokušeniu si zapáliť pri situáciách, na ktoré bol fajčiar zvyknutý – to jest zvládnuť fajčiarske stereotypy a pokušenia. Zvládnuť abstinenciu nie je bez pomoci vôbec jednoduché a na to, aby človek úspešne prestal fajčiť potrebuje motiváciu, silnú vôľu, a podporu okolia a rodiny.
1) Abstinenčné príznaky.
Po ukončení fajčenia sa po niekoľkých hodinách začnú objavovať abstinenčné príznaky. Mozgové bunky „si pýtajú“ svoju dávku nikotínu a pár dni potrvá, kým sa adaptujú. Už po niekoľkých hodinách sa preto objavuje túžba po cigarete, zvyšuje sa pocit nervozity. Neskôr sa môžu pripojiť poruchy nálady, koncentrácie, „duševná hmla“, únava, ale aj bolesti hlavy, nevoľnosť, potenie, tras tela. V najťažšom prípade môže byť odvykanie spojené s prechodnou niekedy aj ťažkou depresiou. Často sa pridružujú poruchy spánku a úzkosť. Prechodne býva prítomný vlčí hlad a najmä chuť na sladké. Ťažkosti vrcholia na 2-4 deň a potom postupne v priebehu 2-4 týždňov zmiznú.
Zároveň si treba uvedomiť, že už po prvých hodinách sa začína telo hojiť a zlepšuje sa zdravotný stav fajčiara. Počas prvých týždňov a mesiacov sa ustáli chuť do jedla, v pľúcach dorastú nové bunky, dýchanie bude ľahšie. Po roku od ukončenia fajčenia sa zníži riziko infarktu na polovicu od doby aktívneho fajčenia a rovnako klesne aj riziko mozgovej mŕtvice. Výrazne sa zníži počet respiračných ochorení a pribudne energia.
Je dobre ak fajčiar vie o týchto príznakoch, pripraví sa na ne a najlepšie ak má aj stratégiu ako ich prekonať. Odporúča sa začať s odvykaním počas menej stresujúceho obdobia, napríklad počas dovolenky. Vo všeobecnosti sú abstinenčné prejavy najsilnejšie, ak fajčiar prestane fajčiť naraz. Na ich zmiernenie je preto možné znižovať počet cigariet postupne alebo použiť horespomínané nikotínové náhrady alebo lieky.
2) Fajčiarske stereotypy a pokušenia
Ďalším častým dôvodom pre fajčenie je jeho asociácia s príjemnými chvíľkami alebo v spoločnosti priateľov alebo blízkych. Tu si treba uvedomiť, že príjemné chvíle sa dajú prežiť aj bez cigarety a vo väčšine prípadov sa dá fajčenie nahradiť inou spoločnou aktivitou napríklad nápojom.
Každopádne fajčiar by mal poznať svoje stereotypy aj ktoré situácie predstavujú najväčšie pokušenie, a s chladnou hlavou sa na ne pripraviť. Exfajčiar by sa mal vyhýbať takýmto situáciami, ako aj hľadať iné formy riešenia bez cigarety. Takisto ako je uvedené aj vyššie, dôležité je vytvoriť čo najväčšie bariéry pre fajčenie, aby nebolo možné tak jednoducho podľahnúť impulzívnemu pocitu túžby po cigarete. Napríklad, nedržať cigarety doma alebo na miestach, kde fajčiar obvykle fajčí. Nekupovať si väčšie množstvo cigariet dopredu. Neprijímať ponúkané cigarety od druhých ľudí a podobne.
V neposlednom rade by mal fajčiar informovať ľudí, ktorí v jeho okolí fajčia, že prestal fajčiť a požiadať ich vopred, aby mu už aktívne neponúkali cigarety.
Záver
Záverom možno konštatovať, že prestať fajčiť nie je vôbec jednoduché a bez pomoci sa to podarí asi len 10% fajčiarov. Bohužiaľ často je tomu tak až po nejakej tragickej udalosti. Na druhej strane existujú dokázateľne účinné pomocné metódy. Už i len jednoduché vzdelávanie o fajčení a poradenstvo zvyšuje účinnosť odvykania asi o 50-100% na úroveň 15-20%. Ešte účinnejšie je kontrolované použitie nikotínových náhrad ako sú náplasti alebo žuvačky. Keď tieto metódy zlyhajú k dispozícii sú aj cielené lieky, predovšetkým vareniklín, ktoré pomôžu až 50-60% fajčiarov prestať fajčiť. Pacienti s Crohnovou chorobou by mali spraviť všetko preto, aby prestali fajčiť a to využitím všetkých dostupných metód.
REFERENCIE
- Berkowitz L, Schultz BM, Salazar GA, Pardo-Roa C, Sebastian VP, Alvarez-Lobos MM, et al. Impact of Cigarette Smoking on the Gastrointestinal Tract Inflammation: Opposing Effects in Crohn’s Disease and Ulcerative Colitis. Front Immunol. 2018;9:74. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29441064
- Mahid SS, Minor KS, Soto RE, Hornung CA, Galandiuk S, editors. Smoking and inflammatory bowel disease: a meta-analysis. Mayo Clinic Proceedings; 2006: Elsevier.
- Song EM, Kim GU, Seo M, Hwang SW, Park SH, Kwon E, et al. Assessment of factors associated with smoking cessation at diagnosis or during follow-up of Crohn’s disease. Journal of gastroenterology and hepatology. 2018;33(1):180-6. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28556205
- Nunes T, Etchevers MJ, Garcia-Sanchez V, Ginard D, Marti E, Barreiro-de Acosta M, et al. Impact of Smoking Cessation on the Clinical Course of Crohn’s Disease Under Current Therapeutic Algorithms: A Multicenter Prospective Study. The American journal of gastroenterology. 2016;111(3):411-9. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26856753
- Lunney PC, Kariyawasam VC, Wang RR, Middleton KL, Huang T, Selinger CP, et al. Smoking prevalence and its influence on disease course and surgery in Crohn’s disease and ulcerative colitis. Aliment Pharmacol Ther. 2015;42(1):61-70. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25968332
- Champix S. European Medicines Agency (EMEA). Dostupné na Internete: http://wwwemea europa eu/humandocs/PDFs/EPAR/champix/H-699-PI-skpdf. 2006.
- Jorenby DE, Hays JT, Rigotti NA, Azoulay S, Watsky EJ, Williams KE, et al. Efficacy of varenicline, an alpha4beta2 nicotinic acetylcholine receptor partial agonist, vs placebo or sustained-release bupropion for smoking cessation: a randomized controlled trial. JAMA. 2006;296(1):56-63. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16820547
- Gonzales D, Rennard SI, Nides M, Oncken C, Azoulay S, Billing CB, et al. Varenicline, an alpha4beta2 nicotinic acetylcholine receptor partial agonist, vs sustained-release bupropion and placebo for smoking cessation: a randomized controlled trial. JAMA. 2006;296(1):47-55. Pubmed: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16820546
Mohlo by Vás zaujímať
Životospráva pri Crohnovej chorobe
Prieskum ukázal, ktoré slovenské pracoviská operujú najviac pacientov s IBD.
Pomáha palina pri liečbe Crohnovej choroby?